Keď posledná kvapka z večerného dažďa opustila svoje miesto na okennej parapete, oprela si sa o ňu a zadívala sa do diaľav. Vo vzduchu bola cítiť vlhkosť prachu.
Túto vôňu máš rada a keď si už mala dosť, nasiakla si touto vlhkosťou, zavrela si okno, sadla za stôl, zapálila sviečku.
Áno, toto je vhodná chvíľa na premýšľanie, víno, slová. Milovanie.
Veď nie raz sa Tvoje nohy splietali s inými, počúvala si srdcia druhých, utierala pot z čela.
Len nezabudnúť sfúknuť sviečku.